Dnes

Meditácia na dnes

Pondelok 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 22-30

Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“


O priateľstve rozhodujú skutky

Asi všetci máme nejakých priateľov, kamarátov, pomocníkov, kolegov, ale aj nepriateľov. S jednými sa radi a často stretávame, s druhými je to vždy nepríjemné a najradšej by sme sa tomu vyhli. Bývame pri nich nervózni a nepokojní. Ježiš musel tiež trpezlivo znášať ich prítomnosť. Ako Ježišovi, aj nám chcú podraziť nohy, poškodiť dobré meno či znepríjemniť náš život. To sme my a nepriatelia.

Čo by sme mohli povedať o našom vzťahu k Ježišovi? Kto som ja a Ježiš? Priateľ? Nepriateľ? Alebo je mi to jedno? Tento vzťah je rozhodujúci, ba najrozhodujúcejší v našom živote. Možno sa pýtate, na základe čoho môžem povedať, či som jeho priateľ, či nepriateľ? Len o tom hovoriť nestačí, to uznáva každý. O priateľstve rozhodujú skutky. Ale aké? Tie sa dozvedáme cez Božie slovo, modlitbu, Cirkev, kňaza, ale najčastejšie cez potreby našej rodiny, priateľov a kolegov, s ktorými denne žijeme.

V jednej dedinke žili manželia. Ich láska po svadbe stále rástla. Boli chudobní a každý vedel, že ten druhý nosí vo svojom srdci nesplnenú túžbu. On nosil vo vrecku zlaté hodinky a sníval, že si k nim kúpi zlatú retiazku. Ona mala krásne dlhé zlatisté vlasy a snívala o perleťovom hrebienku, že si ho vloží do vlasov ako ozdobu. Roky utekali, sny stále žili. Pri desiatom výročí svadby pristúpila usmiata manželka k manželovi s ostrihanými vlasmi. „Miláčik, čo si to urobila?“ pýtal sa začudovaný. „Predala som vlasy“ a ukázala zlatú retiazku. Muž si vzdychol so slovami: „Ja som predal hodinky, aby som ti mohol kúpiť ten hrebienok. Objali sa. Nepotrebovali už nič viac. Jeden pre druhého boli tým najväčším bohatstvom.

To je vzor skutočného priateľstva. Urobiť, čo vidím v tvári druhého. Často je to nevyslovená túžba stará aj niekoľko rokov. Skúsme prekvapiť niekoho blízkeho zo svojho okolia niečím, po čom túži. Tým podrastieme v našom priateľstve voči nemu. Veď Ježiš je ukrytý v každom jednom z nás. Čokoľvek urobíme blížnemu z lásky, akoby sme urobili samému Kristovi.

Ježišu, priateľ môj! Ty si ma nazval bratom a priateľom. Chcem byť aj ja Tvojim priateľom nielen podľa slov, ale i skutkami, ba celým svojim životom. Daj mi na to svoje požehnanie. Amen.

Zlo