Dnes

Meditácia na dnes

Streda Veľkého týždňa | Mt 26, 14-25

Jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“

Možnosť zrady sa skrýva v každom z nás. Zradou je každý akt nevernosti; každý akt odporu proti Božej vôli, každé zanedbanie povinností, vôbec každý hriech je akýmsi opakovaním smutného príbehu jedného z Dvanástich, je postavením sa na druhú stranu.

Zrada je tým samozrejmejšia, že Ježiš nám ostáva stále verný tak, ako bol verný Judášovi, ktorého ešte pri poslednom stretnutí nazval priateľom. Kristova vernosť sa najvýraznejšie javí v obete na kríži a krížom je zachovaná. Pokračovaním kríža je sviatosť odpustenia a Eucharistia - živý dôkaz lásky, pre ktorú sa umiera. Okrem toho odchod Judáša z večeradla je symbolom odchodu človeka od človeka, z pretrhania manželských, rodinných, priateľských zväzkov, zväzkov v spoločenstve. V určitom momente sa začína ľahostajnosť (o ktorej ktosi povedal, že je horšia ako nenávisť); najprv nastávajú drobné hádky, ktoré postupne oslabujú, sprotivujú a nakoniec rozbíjajú najsrdečnejšie kontakty. Ľahostajnosť sa premieňa na nechuť. A nechuť môže prejsť do nenávisti, ktorá je tým väčšia, čím väčšie bolo na začiatku priateľstvo. 

Teda všetky sily duše i tela nech slúžia upevneniu našich zväzkov s Bohom a blížnymi. To, čo nie je upevnením - je odchodom. Amen.

Stigmy prezrádzajú tajomstvo života  |  Si prach a na prach sa obrátiš. Hm, a čo teraz s tým „zaprášeným životom" medzi tým?