Dnes

Meditácia na dnes

Utorok 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 19, 23-30

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“

 

Skutočne treba opustiť všetko, aby sme zdedili trón v Kráľovstve nebeskom?

A možnože sa to vzťahuje jedine na rehoľníkov, ktorí sľubujú chudobu. Samozrejme, na nich v prvom rade. Ale človek, ktorý žije vo svete, má pochopiť, že treba opustiť všetko, aby dostal všetko. A opustiť všetko, to znamená uznať všetko za menej dôležité v porovnaní s nádherou tohto kráľovstva, do ktorého nás Kristus pozýva a ktoré nám sľubuje. Uznať za menej dôležité - a teda byť ochotný zrieknuť sa všetkého, čo by nás mohlo zadržať na ceste do večného kráľovstva, ako zadržuje ťavu jej hrb, pri prechode cez tesnú bránu. Aby sme zostali v bráne, netreba byť boháčom. Ako je veľa drobných, malicherných vecí, jednoducho nezmyselných, s ktorými sa nemôžeme rozlúčiť. Ľudia zhromažďujú rôzne predmety, zdanlivo hodnotné, a hovoria: to sa mi zíde. Treba vedieť rozlišovať medzi tým, čo je potrebné a tým, čo sa len zíde. Pán Boh nám nekáže zbaviť sa toho, čo je skutočne potrebné. Ale naše skrine, police a zásuvky sú naplnené vecami, ktoré sa nám mali zísť, ale fakticky sa nikdy nezišli. Nie je potrebné to, čo sa len zíde - a predsa je nám ťažko sa toho zbaviť. A tak na ťave rastie hrb, vypchatý prospešnými „pokladmi“. Možno je ten hrb smiešny, ale pre nejedného takéhoto „boháča“ sa môže ukázať nebezpečným, ak mu káže zostať v bráne do nebeského kráľovstva. Pán Ježiš priniesol svoj život ako obetu nie za to, čo sa môže zísť, ale za hodnoty človeku nadovšetko potrebné.