Dnes

Meditácia na dnes

Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi | Lk 9, 11b-17

Ježiš hovoril zástupom o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“ On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Oni vraveli: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup.“ Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: „Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!“ Urobili to a všetkých usadili. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.

 

Deň verejnej úcty

Sviatok Božieho Tela vyviera zo stredovekej zbožnosti. Na eucharistickú slávnosť sa nepozeralo len ako na eucharistickú večeru, ale aj ako na názorné sprítomnenie Kristovho utrpenia. Vývoj viedol k stále väčšej úcte, ktorú ľudia preukazovali Eucharistii, zvlášť eucharistickému chlebu. Nezávisle na sv. omši vznikali rozličné pobožnosti k úcte Najsvätejšej Sviatosti. Dôsledkom toho bol aj vznik samostatného sviatku k úcte božskej prítomnosti v Eucharistii. Podnetom k tomu bolo videnie, ktoré mala Juliana z Liege roku 1209. Vo videní videla mesiac v splne ako symbol Cirkvi. Avšak jedna čierna škvrna na ňom poukazovala na to, že v cirkevnom roku chýba sviatok k úcte Eucharistie. Roku 1246 zaviedol biskup z Liege taký sviatok, ktorý sa rýchlo rozšíril a roku 1264 sa stal záväzným pre celú cirkev. Súvis tohoto sviatku so Zeleným štvrtkom sa prejavil v tom, že sa slávi vo štvrtok. V roku 1277 po prvýkrát pridali k tomuto sviatku aj procesiu v Kolíne nad Rýnom. Odvtedy sa procesia stala samozrejmou súčasťou sviatku Božieho Tela až dodnes. Nie je to výmysel proti bludárom neskorších storočí. 

Uvedomujeme si aj skutočnosť, že táto slávnosť má inú pečať ako slávnosť Zeleného štvrtka. Na Zelený štvrtok sa spomienka zameriava na Ježišovo odsúdenie a ukrižovanie a na sviatok Božieho Tela si nepripomíname Ježišovo utrpenie, ale prežívame radosť z jeho prítomnosti v Eucharistii medzi nami. Ježiš nám daruje seba samého ako „živý Chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6,51), aby bol stále prítomný medzi nami. S dnešným sviatkom sa spájajú aj iné stretnutia, voláme ich eucharistickými kongresmi, ktorých história siaha do Francúzska. Prvý eucharistický kongres sa konal v roku 1881 v Lille a na medzinárodnej úrovni sa konajú každé dva roky. Kto sa raz zúčastnil s vierou, hoci len veľkou ako horčičné zrnko na eucharistickom kongrese alebo na sprievode na sviatok Božieho Tela a vložil do úcty eucharistického Krista svoje srdce, má zážitok, má poznanie o veľkosti Božej lásky. Pravda, nejde len o vonkajší rámec sviatku. Je správne, že z našej strany robíme všetko preto, aby sme sebe, ale aj iným od eucharistického Krista vyprosili vzrast milostí, lásky k Bohu a patrične vzdali vďaku Ježišovi Kristovi za dar Eucharistie, že zostal medzi nami až do skončenia sveta pod spôsobmi chleba a vína. Amen.

facebook_like_logo.jpg | flickr.png | 2018 | ECCLESIA DE EUCHARISTIA