Pastorácia

Anjeli

Kto s� anjeli?

Anjeli s� duchovn� stvorenia, ktor� neprestajne oslavuj� Boha a sl��ia jeho spasite�n�m pl�nom. Boli stvoren� Bohom. Viera v anjelsk� bytosti je zahrnut� u� v staroz�konnej teol�gii: ur�it� duchovn� bytosti dostali svoje meno; rozumn� bytosti nebesk�ho kr�ovstva sl��ia Bohu ako vykon�vatelia jeho v�le.

Slovensk� slovo �anjel� poch�dza z gr�ckeho �angelos�, �o znamen� �posol�. V Starom z�kone a� na dve v�nimky je pre ozna�enie anjela pou�it� hebrejsk� slovo �malak�, �o tie� znamen� �posol�. Meno proroka Malachi�a poch�dza tie� z tohoto slova. On bol tie� �posol�, doniesol zves� o pr�chode Je�i�a Krista, �i�e prorokoval o �om (pozri Mal 3,1).

Aj ke� sa slovom �anjel� v Biblii ozna�uj� preva�ne duchovn� bytosti, ob�as sa pou��va v s�vislosti s �u�mi. Prorok Malachi� povedal, �e �pery k�aza maj� zachov�va� poznanie a z jeho �st sa vyh�ad�va z�kon, lebo je poslom P�na z�stupov.� (Mal 2,7) Pre slovo �posol� je pou�it� v�raz �malak�, teda ten, ktor� sa pou��va aj pre anjelov. Takisto v Knihe zjavenia apo�tola J�na s� predstavitelia (star��) siedmich cirkv� naz�van� anjelmi (Zjv 1,20; 2,1 at�.).

Duchovn� bytosti � anjeli s� teda Bo�� poslovia, ktor� pracuj� pre neho a pre dobro �ud�. S nimi sa sp�ja aj vykon�vanie nadprirodzen�ch vec�, ktor� nie s� vysvetlite�n� �udsk�m rozumom.

Ako vieme, �e anjeli jestvuj�?

P�smo sv�t� n�m neposkytuje �iadnu presn� zmienku o tom, kedy boli stvoren� anjeli, predpoklad� sa v�ak, �e vznikli sk�r ako �udia. P�n Je�i� hovor� �asto o anjeloch; v Novom z�kone sa spom�na sedem �ch�rov�: tr�ny, panstv�, sily, mocnosti, archanjeli, knie�atstva a anjeli. Star� z�kon sa konkr�tne zmie�uje o dvoch ch�roch: cherub�ni a seraf�ni. Boh dal anjelom ve�k� m�dros�, slobodu a moc. Z po�etn�ch n�znakov v Novom z�kone vieme, �e s� im zveren� d�le�it� �lohy.

Nov� aj Star� z�kon hovoria tie� o padnut�ch anjeloch. Pok��anie Adama a Evy predpoklad�, �e zl� duchovia (d�moni) existovali u� predt�m a boli zvrhnut� do pekla, odkia� nemaj� n�dej dosta� sa pre�.

Anjeli s� �isto duchovn� osoby, ktor� nemaj� tel� (Mt 11,30). Stoja pred tv�rou Boha, preto s� bla�en� (Mt 18,10). Tieto duchovn� bytosti tvoria nebesk� s�d, naz�vaj� sa anjelmi (z gr��tiny �angelos� = �posol�), preto�e pod�a Biblie vykon�vaj� Bo�ie rozkazy. Niekedy si za ��elom vykona� Bo�� rozkaz prevezm� �udsk� podobu. Ich posolstv� s� pod�a Biblie ve�mi d�le�it�, napr. Zvestovanie P�na (Lk 1,26; 2,9-14). Anjeli � tak ako aj my � sme predmetmi Bo�ej milosti a l�sky. Preto�e v�ak nemaj� telo ako my, ich odpove� na Bo�iu l�sku si ne�iadala �as a potrebu r�s� a dozrieva�. Akon�hle boli stvoren� a prijali milos� Bo�iu, mali pr�le�itos� reagova� na Bo�iu l�sku, a tak vst�pi� do bla�enosti. Nevieme, z �oho pozost�vala t� sk��ka. T�, �o obst�li, dostali �svetlo sl�vy� a �v nebi ustavi�ne h�adia na tv�r Otca� (Mt 18,10). Prim�rna �loha dobr�ch anjelov je oslava a slu�ba Bohu. Ich druhorad� �loha spo��va v ochrane a starosti o sp�su �ud�.

Pre�o Boh stvoril anjelov?

Stvorite� s�m je tak� siln� a sl�vny, �e sa �udia k nemu nem��u pribl�i�. �On jedin� m� nesmrte�nos� a preb�va v nepr�stupnom svetle; jeho nik z �ud� nevidel, ani vidie� nem��e� (1 Tim 1,6,16). Anjeli nemaj� �udsk� nedostatky, a preto m��u jedna� v zast�pen� Boha a sprostredk�va� jeho v��u �u�om. Oni tvoria �most� medzi sv�tos�ou a dokonalos�ou Boha v nebi a nedostatkami smrte�n�ch �ud� na zemi. Anjeli boli stvoren� ako nesmrte�n� (t.zn. nikdy nezomr�). Ich nesmrte�nos� potvrdil s�m Je�i�, ke� povedal:

�Ale t�, �o s� uznan� za hodn�ch tamtoho veku a zm�tvychvstania, u� sa ne�enia, ani nevyd�vaj�. U� ani umrie� nem��u, lebo s� ako anjeli a s� Bo��mi synmi, preto�e s� synmi vzkriesenia.� (Lk 20,35-36)

Je�i� hovor�, �e tak ako anjeli (deti alebo �Bo�� synovia�) �ij� naveky, tak bud� �i� aj t�, ktor� vst�pia do Bo�ieho kr�ovstva.

Anjeli, ktor�ch men� pozn�me

Je len m�lo anjelov, ktor�ch men� pozn�me. Najv��� z anjelov je pod�a trad�cie archanjel Michal, �ve�k� knie�a, �o stoj� nad synmi tvojho n�roda� (Dan 12,1), ktor� je vodcom nebesk�ho vojska, bojoval proti �drakovi�, teda proti padl�m anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12, 7). Michal je obhajcom Bo�ieho �udu pred Bohom (Dan 10, 13.21). Zobrazuje sa �asto ako bojovn�k, v ruke m� kopiju, v�hy a pod nohami draka.

Medzi anjelmi je ve�mi v�znamn� ten, ktor� nesie meno Gabriel. Dvakr�t bol poslan� k prorokovi Danielovi. Pri druhej pr�le�itosti sa Daniel pr�ve modlil, ke� �r�chle priletel mu�, Gabriel, ktor�ho som videl predt�m vo viden�...zhov�ral sa so mnou...� a pokra�oval v predpovedan� udalost� (Dan 9,21-27). J�n Krstite� a takisto aj s�m Je�i� Kristus boli bezprostredne ohl�sen� pr�ve cez anjela Gabriela. Gabriel sa zjavil najprv otcovi J�na Krstite�a � Zachari�ovi, ktor�mu povedal okrem in�ho aj svoju �lohu: �Ja som Gabriel. Stoj�m pred Bohom a som poslan� hovori� s tebou� (Lk 1,19). Z toho vid�me, �e anjeli m��u st� v sl�vnej pr�tomnosti Boha, zatia� �o �udia nem��u. Anjeli s� poslan� plni� Bo�ie priania. Poslan�m Gabriela bolo ohl�si� z�zra�n� narodenie J�na Krstite�a.

O �es� mesiacov nesk�r sa Gabriel zjavil M�rii, ktor� poch�dzala z kr�ovsk�ho rodu D�vida. Hovor� jej: �...na�la si milos� u Boha. Po�ne� a porod� syna a d� mu meno Je�i�. On bude ve�k� a bude sa vola� synom Najvy��ieho. P�n Boh mu d� tr�n jeho otca D�vida, naveky bude kra�ova� nad Jakubov�m rodom a jeho kr�ovstvu nebude konca.� (Lk 1,26-33) Toto bola mimoriadna a do ur�itej miery aj nepr�jemn� udalos�, lebo M�ria nebola vydat�. Bohu v�ak ni� nie je nemo�n�. M�riin sn�benec a neskor�� man�el Jozef tie� dostal viackr�t pokyny od anjela vo sne.

Ke� sa Je�i� narodil v Betleheme, anjeli to ohl�sili pastierom: �zastal pri nich P�nov anjel a o�iarila ich P�nova sl�va. Zmocnil sa ich ve�k� strach, ale anjel im povedal: �Nebojte sa. Zvestujem v�m ve�k� rados�, ktor� bude patri� v�etk�m �u�om: Dnes sa v�m v D�vidovom meste narodil Spasite� Kristus P�n. A toto v�m bude znamen�m: N�jdete die�atko zavinut� do plienok a ulo�en� v jasliach.� A hne� sa k anjelovi pripojilo mno�stvo nebesk�ch z�stupov, zvelebovali Boha a hovorili: �Sl�va Bohu na v�sostiach a na zemi pokoj �u�om dobrej v�le.� (Lk 2,9-14)

Trojicu najv���ch anjelov dotv�ra archanjel Rafael. Najviac sa spom�na v Knihe Tobi� ako �jeden zo siedmich anjelov, �o s� v�dy pripraven� predst�pi� pred P�novu velebu.� (Tob 12,15). Sprev�dza mlad�ho Tobi�a na cest�ch a uzdravuje jeho otca � navracia mu straten� zrak. Je ochrancom cestuj�cich.

Sviatok troch archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela sl�vime 29.septembra.

Anjeli str�covia

�Nestihne �a nijak� ne��astie a k tvojmu stanu sa nepribl�i pohroma, lebo svojim anjelom d� pr�kaz o tebe, aby �a str�ili na v�etk�ch tvojich cest�ch.� (�alm 91,10�12)

Anjel str�ca je nebesk� duch, pridelen� Bohom, ktor� m� dozera� na ka�d�ho z n�s po�as n�ho �ivota. �loha anjela str�neho je vies� n�s k dobr�m my�lienkam, pr�cam a slov�m a chr�ni� n�s od zl�ho. Anjeli str�ni sa za n�s modlia a predn�aj� na�e modlitby Bohu. Pom�haj� n�m predov�etk�m v hodine smrti. V�znamnou knihou Biblie pre spoznanie anjelov a ich �innosti je Kniha Tobi�.

Anjel str�ny nem��e vpl�va� priamo na n� rozum ani na na�u v��u, nie je v�emoh�ci. P�sob� nepriamo, vonkaj��mi znameniami alebo v na�ej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a n�sledne my�lienky. Od sedemn�steho storo�ia cirkev sl�vila samostatn� sviatok anjelov str�cov v celej Cirkvi v okt�bri. Od rev�zie cirkevn�ho kalend�ra sa tento sviatok sl�vi 2. okt�bra.

P�n Je�i� hovor� v evanjeliu: �ich anjeli v nebi ustavi�ne h�adia na tv�r m�jho Otca, ktor� je na nebesiach.� Existencia anjelov str�cov je dogma kres�anskej viery; tieto bytosti s� v�dy pr�tomn� pri n�s, aby n�m pomohli. Nech sa c�time akoko�vek sami, v�dy je pri n�s anjel str�ny. Bdie nad nami a pom�ha n�m prekona� v�etky �a�kosti a diablove n�strahy.

Anjeli jednotliv�ch cirkv� (Kniha Zjavenia apo�tola J�na)

V Zjaven� sv. apo�tola J�na (Apokalypsa) Boh prikazuje J�novi, aby nap�sal ka�dej zo siedmich cirkv� list, pri�om ich m� adresova� ich anjelom, teda anjelom cirkv� efezskej, smyrnianskej, pergamskej, tyatirskej, sardskej, filadelfskej a laodicejskej. (Zjv 2,1-3,22)

�loveka stvoril o nie�o men�ieho od anjelov

�Urobme �loveka na n� obraz a pod�a na�ej podoby!... A stvoril Boh �loveka na svoj obraz, na Bo�� obraz ho stvoril, mu�a a �enu ich stvoril.� (Gn 1,26-27)

T�to veta neznamen�, �e prv� z �udsk�ho rodu mali tak� ist� fyzick� prirodzenos� ako anjeli. Anjeli nemali nikdy zomrie�. Adam a Eva neboli stvoren� ako nesmrte�n�, len ich du�a mala �i� ve�ne. Prehre�ili sa, a tak cel� �udsk� rasa hre�� s nimi a mus� zomrie�.

�alm 8 oslavuje Bo�ie stvorenia. P�e sa tu, �e �udsk� prirodzenos� je ni��ia ako anjelsk�:

�...�o�e je �lovek, �e na� pam�t�, a syn �loveka, �e sa ho uj�ma�? Stvoril si ho len o nie�o men�ieho od anjelov, sl�vou a c�ou si ho oven�il...� (� 8,5-6)

Nov� z�kon tie� potvrdzuje t�to pas�. Hovor�, �e �udia � zah��aj�c aj Je�i�a Krista � boli stvoren� len o nie�o men�� od anjelov kv�li �utrpeniu smrti� (Hebr 2,9). Anjeli neumieraj�, ale �udia �no. Dokonca aj Je�i�, syn Boha, bol smrte�n� mu�. Po smrti a vzkriesen� v�ak dostal sl�vu a �es�, ktor� mu patrila, ako s�m povedal: �Dan� mi je v�etka moc na nebi i na zemi.� (Mt 28,18).

Padl� duchovia (d�moni)

S� to anjeli, ktor� neobst�li v sk��ke a previnili sa (mienka teol�gov je, �e to bola p�cha). T�to anjeli odmietli nadprirodzen� bla�enos� z d�vodu, �e si k nej sta�ia sami, �e ju dosiahnu vlastn�mi silami, bez Bo�ej pomoci. Boh ich nezni�il, iba limitoval v ich de�truk�nej �innosti. Ich postavenie je trval�. Nem��u zmeni� svoj stav, tak ako dobr� anjeli a sv�t� v nebi neodvr�tia svoj zrak od Boha, ani d�moni nemaj� a ani nedostan� in� mo�nos� vr�ti� sa.

D�moni s� padl� duchovia pod veden�m satana. Satan je nazvan� knie�a�om alebo vodcom v�etk�ch zl�ch duchov (Mt 9,34; 12,24, Mk 3,22; Lk 11,15). D�moni sa tie� volaj� slu�obn�kmi alebo vyslancami satana (Lk 4,35; 9,1.42; Jn 10,21). Satan je ve�mi bystr� a inteligentn�. Je ove�a rozumnej�� ako �udia. M� premyslen� taktiku. Jeho najv���m v�azstvom je presved�i� �ud� o svojej neexistencii alebo ne�kodnosti (napr. rozpr�vky). M� v�born� organiz�ciu, spomenut� v Ef 6,10-12. Na rozum a v��u �loveka nem� vplyv priamo, to m��e iba Boh. Vpl�va na n�s nepriamo � cez pam�, obrazotvornos� a zmyslov� �iadostivos�.

Posadnutos� diablom je �innos� zl�ho ducha a deje sa proti v�li �loveka. Nie je hriechom, je psychick�m zlom a nemus� by� ani trestom za hriech.