Pastorácia

Untitled Document

OBDOBIA LITURGICKHO ROKA

Adventn obdobie

Adventn obdobie m dvojak vznam: ja asom prpravy na Narodenie Pna, v ktorom sa pripomna prv prchod Boieho Syna medzi ud, a zrove je to as, v ktorom sa touto pripomienkou zameriava udsk myse na oakvanie druhho Kristovho prchodu na konci vekov. Z tchto dvoch dvodov Adventn obdobie je asom nbonho a radostnho oakvania (VSLR 39).

Vianon obdobie

Okrem vronej slvnosti vekononho tajomstva Cirkev si oddvna najviac pripomna pamiatku Narodenia Pna a jeho prvch zjaven. To sa uskutouje vo Vianonom obdob (VSLR 32).

Vianon obdobie je aj asom prejavov osobitnej cty voi preblahoslavenej Panne Mrii, ktor ako Boia Matka mala osobitn as na tajomstve vtelenia a prchodu Vykupitea.

Vek pst

Pod slovom "Vek pst" rozumieme as od Popolcovej stredy do Vekej noci. Tento as zahruje tyridsa vednch dn a es nedel. Avak Cirkev nikdy na nedeu nepredpisovala pst. Tento tyridsadenn pst ustanovila Cirkev na pamiatku tyridsadennho pstu Spasitea Jeia Krista na pti, ke sa pripravoval na verejn innos. Zaiatky tohto vekho pstu siahaj v Cirkvi a do tretieho storoia. Poet dn v podobe, ako to poznme dnes, sa ustlil v siedmom storo. V minulosti bol as Vekho pstu chpan vemi prsne. Cel tento as od Popolcovej stredy sa nejedlo mso ani zvierac tuk, dokonca tie mlieko a vajcia.

V obdob Vekho pstu sa m uskutoni v ivote kresana predovetkm naa vntorn premena, nae poknie. Je to urit vntorn umieranie, ktor lovek vyjadruje aj navonok. Vntorn poknie kresana sa me prejavova vemi rozmanitm spsobom. Svt Psmo a cirkevn Otcovia zdrazuj najm tri formy: pst, modlitbu a almunu.

Mme sa zvl᚝ v tento vekopstny as, poda prkladu Spasitea pstom, modlitbami, almunou a vbec nam kajcnejm ivotom pripravi na hodn prijatie sviatost a na oslvenie najvieho sviatku kresanstva - Vekej noci. Pst v irom zmysle slova znamen nielen zdriava sa msitch jedl, ako to asto aj u kresanov poujeme, ale znamen aj zdriava sa nieoho, o nm je prijemn. Tak sa "postme" aj vtedy, ke premhame svoje iadosti, nruivosti, svoju telesnos, alebo sa tie zdrujeme dovolench pitkov.

Ppe Pavol VI. vydal 17.2.1966 apotolsk kontitciu "Paenitemini", ktorou uviedol v Cirkvi nov pstny poriadok, ktor presne hovor o dodriavan pstnej disciplny pre veriacich katolkov. Hne v vode sa hovor, e vetci veriaci maj z Boieho zkona kona poknie. Tie e vekopstna doba si aj naalej zachovva svoj charakter poknia. V slade s touto kontitciou nov Kdex knonickho prva, ktor plat od roku 1983, priniesol teraz zvzn pstnu disciplnu. Tto pstna disciplna je uveden v piatich knonoch a to knony 1249 1253.

Tieto knony doslovne nariauj:

Kn.1249: Vetci veriaci, kad svojm spsobom, s z boieho zkona povinn kona poknie; aby sa vak medzi sebou spojili v istom spolonom konan poknia, predpisuj sa dni poknia, v ktorch sa veriaci maj zvltnym spsobom venova modlitbe, kona skutky nbonosti a dobroinnej lsky, maj sa zapiera vernejm plnenm svojich povinnost a najm zachovvanm pstu a zdriavania sa msa poda normy nasledujcich knonov.

Kn.1250: Dni a obdobia poknia v celej Cirkvi s jednotliv piatky celho roka a pstne obdobie.

Kn.1251: Zdriavanie sa jedenia msa alebo inho pokrmu poda predpisov Konferencie biskupov sa m zachova kad piatok roka, ak nepripad na niektor de, uveden medzi slvnosami; avak zdriavanie sa msa a pst (prsny) sa m zachova na Popolcov stredu a Piatok umuenia a smrti nho Pna Jeia Krista (Vek piatok).

Kn.1252: Zkon zdriavania sa msa zavzuje tch, ktor dovili trnsty rok ivota; zkon pstu (prsny) vak zavzuje vetkch plnoletch (mysl sa od 18 r.) a do zaatia esdesiateho roka ivota. Duchovn pastieri a rodiia sa vak maj stara, aby aj t, ktor pre maloletos nie s viazan zkonom pstu a zdriavania sa msa, boli vychovvan k pravmu zmyslu poknia.

Kn.1253: Konferencia biskupov me bliie vymedzi zachovvanie pstu a zdriavanie sa msa za in formy poknia, najm za skutky dobroinnej lsky a cvienia nbonosti. Preto poda Kdexu ohadom urenia pstnej disciplny vydala pokyny aj Biskupsk konferencia SFR ete v spolonom tte na svojom zasadan v Brne da 28. janura1992. Pre vetky dieczy na Slovensku plat tto pstna disciplna. Na Popolcov stredu a na Vek piatok je povinnos zdriava sa msitch pokrmov a posti sa (dodra prsny pst);

1. Vetky piatky v roku s dami poknia. Veriaci s v tieto dni povinn kona poknie niektorm z nasledujcich spsobov:

  • zdriava sa msitch pokrmov
  • vykona skutok nbonosti; as na svtej omi, alebo na krovej ceste, alebo sa pomodli bolestn ruenec
  • ta aspo desa mint Svt psmo
  • vykona skutok lsky k blnemu: navtvi chorho s konkrtnym prejavom pomoci, navtvi cintorn a pomodli sa za zosnulch, alebo hmotne pomc chudobnm, i viacdetnm rodinm
  • zrieknu sa sledovania televznych programov, alebo fajenia, alebo alkoholickch npojov, alebo vykona in ozajstn sebazaprenie

2. Pod zakzanm msom mme rozumie mso teplokrvnch zvierat. Mso chladnokrvnch zvierat je dovolen (napr. ryby).

3. Prsny pst znamen iba raz do da sa do stosti najes. Na raajky a veeru mono nieo zjes.

Cel pstnu dobu treba povaova za dobu poknia, preto sa treba zdriava hlunch zbav.

Ak by niekto mal vek akos zachova de poknia, me v jednotlivch prpadoch udeli farr dipenz od zachovania da poknia, alebo zmeni za in nbon skutky. (knon 1245).

Vekonon obdobie

Obdobie pdesiatich dn od nedele Pnovho zmtvychvstania do nedele zoslania Ducha Svtho sa slvi v radosti a plesan ako jeden sviaton de, ba aj ako jedna "vek nedea". Predovetkm v tchto doch sa spieva Aleluja (VSLR, 22). Osobitne sa takto ako jeden de - ako nedea Pnovho zmtvychvstania - slvi vekonon oktva.

Cel vekonon obdobie je zameran na oslavu vzkriesenho Krista a osobn prevanie radosti z diela vykpenia uskutonenho na dreve kra a speaenho slvou Pnovho vzkriesenia.

Zoslanie Ducha Svtho

Posvtn obdobie pdesiatich dn sa zavruje Nedeou zoslania Ducha Svtho, ktorou sa pripomna dar Ducha Svtho, vyliaty na apotolov, poiatky Cirkvi a zaiatok jej poslania medzi nrodmi.

Cezron obdobie

V Cezronom obdob sa neslvi osobitn aspekt Kristovho tajomstva. Skr sa, najm v nedele, pripomna Kristovo tajomstvo v celej jeho plnosti (VSLR,43).

Cezron obdobie je obdobie, v ktorom kresansk spoloenstvo vierou vnik do hbky vekononho tajomstva a uvedomuje si mravn poiadavky novho ivota. Neodmyslitenou podmienkou toho je povanie Boieho slova a usporiadanie ivota v jeho duchu. Preto Druh vatiknsky koncil rozhodol, aby sa do liturgickho slvenia zaviedlo bohatie a rozmanitejie tanie Svtho psma (porov. SC,31). Najm neden slvenia s dleitmi okamihmi na ceste kresanskho dozrievania a obnovy v Kristovi.

Ten ist koncil kladie do stredu ivota kresanskho spoloenstva nedeu ako tdenn slvenie Kristovho zmtvychvstania. "Kad tde, v de, ktor Cirkev nazvala dom Pna, si pripomna Pnovo zmtvychvstanie, ktor okrem toho slvi raz do roka spolu s jeho poehnanm umuenm vrcholnou vekononou slvnosou" (SC,102).

Prve nedenou oslavou Kristovho vzkriesenia obnovuje v sebe kresan vlastn vekonon existenciu a kra "k plnej miere Kristovho veku" (porov. Ef 4,13). Nedea je tdennm stretnutm sa so zmtvychvstalm Kristom.